Rekreačné potápanie

Ako rekreačné potápanie sa označuje potápanie za účelom osobného potešenia. Rekreačné ponory sú zväčša obmedzené maximálnou hĺbkou 30–40 m (podľa výcvikovej organizácie) a sú plánované ako bezdekompresné ponory, t. j. výstup na hladinu v ktoromkoľvek okamihu ponoru si nevyžaduje povinnú dekompresnú zastávku.

História a súčasnosť rekreačného potápania[upraviť | upraviť zdroj]

Rekreačné potápanie vzniklo z príbuzných aktivít, ako je šnorchlovanie alebo podmorský rybolov. Dlhý čas boli výlety pod hladinu obmedzené množstvom vzduchu zadržaného v pľúcach potápača. Počiatkom 50-tych rokov však Francúzi Jacques Cousteau a Emile Gagnan skonštruovali z automobilových súčiastok prístroj, ktorý nazvali Aqua-lung a ktorý spôsobil revolúciu v rekreačnom potápaní. Napriek tomu však ostalo počas 50. a 60. rokoch rekreačné prístrojové potápanie výsadou majetných ľudí, alebo tých, ktorí si dokázali zostrojiť vlastný potápačský dýchací prístroj. S rozvojom popularity prístrojového potápania si aj výrobcovia uvedomili potenciál nového športového odvetvia a priniesli na trh výstroj, ktorý sa ľahko používal, bol dostupný a spoľahlivý.

Ďalším kľúčovým zvratom v rozvoji rekreačného potápania bol vznik organizácie NAUI – National Association of Underwater Instructors (Národné združenie podvodných inštruktorov) v roku 1960. Združenie začalo poskytovať záujemcom potápačský výcvik, ale skutočne masový rozvoj rekreačného potápania nasledoval až po komercionalizácii výcviku spoločnosťou PADI – Professional Association of Diving Instructors (Profesionálne združenie inštruktorov potápania).

Rekreačné potápanie je dnes lukratívnym odvetvím pre výrobcov športového náradia, ale aj pre priemysel cestovného ruchu. V tropických a subtropických oblastiach rozkvitá trh s ponukami pre sviatočných potápačov, ktorí na dovolenke získavajú potápačský výcvik a potápajú sa, globálne komerčné výcvikové organizácie ako CMAS, GUE, IANTD, NAUI, PADI alebo SSI poskytujú každoročne potápačský výcvik veľkému množstvu záujemcov a potápačská turistika je stále populárnejšia.

Do rekreačného potápania v súčasnosti prenikajú aj postupy a súčasti výstroja, ktoré boli donedávna výsadou profesionálnych potápačov, ako sú prvky technického potápania alebo rebreathery.

Kontroverzné otázky[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti prebieha aj diskusia o niektorých kontroverzných otázkach spojených s rozvojom rekreačného potápania.

Úroveň výcviku[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na rozmach rekreačného potápania vzrastá aj počet nehôd spojených s týmto športom. Vina sa často pripisuje komercionalizácii výcviku, pretože požiadavky na množstvo znalostí a zručností potrebných na získanie potápačského oprávnenia sú pomerne malé. Vo väčšine výcvikových organizácií stačí na získanie základného stupňa potápačskej kvalifikácie (OWD – Open Water Diver) niekoľko hodín teoretickej výuky a päť ponorov na otvorenej vode (jazero, more). Takáto kvalifikácia oprávňuje držiteľa prenajať si alebo zakúpiť potápačský výstroj, požadovať naplnenie tlakových fliaš vzduchom a vykonávať samostatné ponory (vo dvojici) bez ďalšieho dozoru. Kritici tvrdia, že počas piatich ponorov nie je študent schopný získať dostatočné zručnosti a skúsenosti na vykonávanie samostatných ponorov a riešenie mimoriadnych situácií. Kvalifikačné agentúry na to reagujú tak, že odporúčajú svojim študentom ponárať sa len v rozsahu, v akom prebiehal výcvik, a získavať vyššie stupne potápačskej kvalifikácie pod dohľadom profesionálnych inštruktorov.

Pravidelní a sviatoční potápači[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi rekreačnými potápačmi postupne vznikajú dve skupiny potápačov: Pravidelní potápači sa venujú rekreačnému potápaniu pravidelne, aj v okolí svojho bydliska, zatiaľ čo sviatoční potápači sa potápajú len príležitostne, väčšinou na dovolenkovom pobyte v zahraničí. Medzi týmito dvomi skupinami je výrazný rozdiel v úrovni zručnosti a množstve skúseností, čo sa odráža aj v rozdielnej úrovni bezpečnosti ponorov, rešpektu voči podvodnému prostrediu a pod. Možným riešením tohto problému je motivovať sviatočných potápačov, aby sa potápaniu venovali pravidelne a udržiavali si tak vysokú úroveň znalostí a zručností.